Aj na Slovensku umierajú ľudia

Autor: Róbert Mačej | 20.10.2015 o 12:22 | Karma článku: 8,20 | Prečítané:  1250x

Možno tento zhluk myšlienok pôsobí trochu chaoticky, ale nie je predsa mysliteľné aby sa pozornosť upriamovala smerom od skutočných problémov, ktoré sužujú už aj tak dosť utlačený národ v ktorom zdá sa platí len jedno...

Udalosti posledných dní a mesiacov ma primäli k tomu, aby som napísal pár riadkov o tom, ako to vnímam ja.

Celý svet je hore nohami, ľudí sužujú vojny, hlad, chudoba, choroby a rôzne iné neduhy, ktoré ich myslenie, ale hlavne nádej presúva do temného kúta, bez vyhliadky na krajšiu, ale predovšetkým bezpečnú budúcnosť.

Média nás masírujú z každej strany, predkladajú nám „zaručené“ informácie z „prvej ruky“ a pomaličky nás pripravujú na scenár, ktorý bol napísaný už dávno, a o ktorom mnohí nemajú ani potuchy. Ani ja nie som výnimkou, ale môj inštinkt, ktorý ma ešte nikdy nesklamal mi niečo našepkáva.

Zhluk informácií, ktoré vnímam a dúfam, že netrpím paranojou, ma privádza k presvedčeniu, že ľudstvo sa dostáva do epicentra jedného obrovského ničivého tornáda, do ktorého vchádzajú pomocné opraty pre tých, čo túžia po akom-takom oslobodení. Obávam sa, že tieto opraty nepatria žrebcom, ktorí by chceli zachrániť ľudstvo, ale poväčšine sú to opraty trojských koní a to neveští nič dobré. Jednoducho je ťažké si vybrať tú správnu cestu.

Tak ako okolitý svet, ani Slovensko neobchádzajú udalosti všedných dní. Z každej strany počúvame o migrantoch a o pomoci pre týchto ľudí, poznačených jazvami vojny a násilia v ich rodnej krajine, o ľudských životoch, ktoré vyhasli následkom vyčíňania „kade-kým“ platených besniacích sa radikálov a iných živlov.

A Slovensko? Aj tu žijú a umierajú ľudia. Takisto prežívajú svoje osobné tragédie, zranenia a prehry (nie vždy z vlastnej viny) na ktoré je tiež dôležité poukázať. Mám pocit, že náplasťou na tragédiu našej krajiny majú byť tragické informácie o udalostiach zo sveta, ktoré nepridávajú na pohode ani pocite bezpečia, a majú predovšetkým slúžiť ako príklad toho, ako sa máme my ešte stále dobre.

Ale čo je to mať sa dobre? Odpoveď nech si dá každý sám. Pre mňa však znamená mať sa dobre to, že môžem slobodne pracovať, vytvárať hodnoty bez strachu o existenciu svoju aj mojich blízkych a priateľov, bez obavy, že ma bude šikanovať štátny úradník, že som nepriviedol k dokonalosti svoju prácu na základe smernice, ktorá aj tak nedáva zmysel a je tu len preto, aby sa ňou mohol zamestnávať ďalší úradník, ktorý nenašiel uplatnenie v reálnom živote, že ma nebude vydierať organizácia spolupracujúca so štátnou inštitúciou, ktorej štatutári nie sú bezúhonní ľudia, že človek s pochybnou minulosťou ma bude poučovať o dodržiavaní zákonov a o morálnych zásadách, že nebudem platiť sankčné poplatky spoločnosti, ktorá ich cez kučeravé zmluvy prerozdelí a použije na svoje „legálne“ účely. To, a mnoho iných vecí nechcem. Aby som sa mal dobre a bol som šťastný, chcem s náležitým ohodnotením využívať všetko to dobré a morálne, čo mi vštepili do výchovy moji rodičia.

Možno tento zhluk myšlienok pôsobí trochu chaoticky, ale nie je predsa mysliteľné aby sa pozornosť upriamovala smerom od skutočných problémov, ktoré sužujú už aj tak dosť utlačený národ v ktorom zdá sa platí len jedno. Ak nemáš správnu farbu trička, alebo nie si v správnom prúde, tak buď rád, že aspoň žiješ.

 

 

 

© Róbert Mačej

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.


Už ste čítali?