Život sťa rozprávka, alebo čo sa deje za múrmi paneláka

Autor: Róbert Mačej | 26.11.2015 o 13:56 | (upravené 27.11.2015 o 11:46) Karma článku: 10,49 | Prečítané:  862x

Koľko je takých príbytkov, kde lož vládne nad smútkom a kde sa panstvo raduje? Ako dlho musí trvať hostina nenažratých, aby sa poctivosť prestala kŕmiť iba odrobinkami, ktoré spadnú pod stôl?

Takmer každá rozprávka sa začína asi takto. Kde bolo, tam bolo... Aj tá moja takto začína, takže... Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden panelák, v ktorom bývalo veľké množstvo rodín.

Býva tam vdova so sirotami po baníkovi, ktorý zahynul pri vykonávaní svojej práce, ktorá práve cez slzy v očiach za stolom v kuchyni číta šuchotajúci list v ktorom sa píše, že odškodnenie za stratu manžela asi nedostane, pretože...

V susediacom byte, za panelovou stenou, tiež niečo šuchoce. Ten zvuk vydáva hliníková fólia – alobal, ktorým práve ustráchaná manželka s dominantným manželom obaľuje bankovky, ktoré podnikavec doniesol domov, ako „províziu“ z dotácie pre zamestnávateľa nebožtíka susedky od vedľa. Ešteže elektronické sčítavačky stíchli. Je predsa po desiatej večer a siroty od susedov sa potrebujú vyspať, aby ich mohla mamička ráno čerstvo oddýchnuté odprevadiť do školy.

Pod nimi, v malom, ale zato útulnom byte zaspáva v postieľke bábätko, ktorému mamka dospievala smutnú uspávanku. Aj tam chýba otecko. Našťastie nezomrel. Musí chodiť za prácou do zahraničia. Mal síce živnosť a snažil sa zarobiť korunky, aby uživil svoju rodinu, ale štát od neho vyžadoval stále viac, tak s tým sekol. Veď rodina je predsa prednejšia nie? A nakoniec aj tá tvorí štát.

Hneď vedľa izbičky so spiacim bábätkom je obývačka iného bytu. Ešteže tam vedia byť potichu. Prednedávnom sa tam síce trochu vŕtalo, ale už je pokoj. Ťahali tam nejaké káble. Asi internet, alebo niečo také. To nikto nevie. Domáci pán tam má veľa vplyvných návštev, ale sú slušní. Nemávajú tam žiadne alkoholové radovánky, vedia si vystačiť aj s nealkom. Ale tie PET fľaše od COLY by za sebou mohli poupratovať a nie nechávať ich predo dvermi.

Vo vedľajšom vchode na prízemí býva s rodičmi mladý športovec. Rád by sa stal vojakom, alebo policajtom. Posilňovňa je jeho druhý domov. Minule vravel, že vrcholoví športovci tiež pijú colu. Vraj vie dať toľko energie, že bez problémov po jej užití dokáže taký športovec urobiť aj viac ako tisíc kľukov. Mne sa to akosi nezdá, ale keď to vravel on, tak je to asi pravda. Vraj keď bude tým bojovníkom, tak mu ten nápoj pomôže vysporiadať sa hoci aj s teroristami. Myslím, že mu hrabe, ale keď tomu verí...

Na treťom poschodí, toho istého vchodu býva starenka. Celý život pracovala v nemocnici. Bola zdravotná sestra, ale teraz je už na dôchodku. Predstavte si, že za celý život neprišla na to, čo je to maródka. Hmm. Ale teraz si už užíva. Nie je to síce bohvie čo, veď dvestotridsať v čistom nie je majland, ale aspoň niečo. Keby vedela, že z toho zostatku, čo by mohla dostať k tej almužne, z ktorej žije sa hradia vlaky zadarmo, isto by vedela čo s voľným časom. A ona by tak rada cestovala. V pokročilom veku sa o vyhliadke na budúcnosť veľmi hovoriť nedá, ale nádejou je pre ňu aspoň ten mladý športovec, ktorý si ju vie uctiť karafiátom a bozkom na líčko k MDŽ. Veľmi slušne vychovaný mladík to je.

 

Koľko takýchto bytov je na Slovensku, kde sa odohrávajú rozprávky smutné, často až tragické? Koľko je takých príbytkov, kde lož vládne nad smútkom a kde sa panstvo raduje? Ako dlho musí trvať hostina nenažratých, aby sa poctivosť prestala kŕmiť iba odrobinkami, ktoré spadnú pod stôl?

 

Na záver už iba, zamyslenie........

 

© Róbert Mačej   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.


Už ste čítali?